Združenie pre veternú energiu Slovenska

FAQ - často kladené otázky

1. Potrebuje Slovensko veternú energiu?

Odpoveď je jednoznačne áno. Veterná energia sa v ostatných rokoch v Európskej únii ale aj celosvetovo jednoznačnou súčasťou energetického mixu. Najmä vďaka veternej energii sa v Európe darí podstatnejšej miere zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií. Sme presvedčení, že naša krajina potrebuje veternú energiu aj z týchto dôvodov:

• Veterné elektrárne vyrábajú čistú energiu bez exhalátov, odpadov a krajiny zdevastovanej uholnými dolami a bez stoviek ton rádioaktívneho odpadu. Výrazne pomáhajú k zníženiu emisií oxidu uhličitého, oxidu siričitého, prachu, ťažkých kovov a ďalších a prispievajú tak k odvráteniu zmeny globálneho prostredia. Samozrejme, veterné turbíny neprodukujú žiadne emisie, ba práve naopak, priemerný park ušetrí približne 45 000 t CO₂/ročne (ktoré by sa inak vyprodukovali pri výrobe elektriny z tradičných zdrojov).
• Vhodne umiestnený veterný park je ekologický zelený spôsob výroby elektriny. Takýto veterný park nemá negatívne vplyvy na prírodu ani na človeka.
• Veterné elektrárne predstavujú „rozptýlený zdroj“ t.j. sú bližšie k odberateľovi a tým znižujú straty v sieti. Obnoviteľné zdroje vrátane veternej energie prinášajú prosperitu obciam a vidieckym oblastiam a zabezpečujú im nové zdroje príjmov.
• Využitie vetra prispieva k diverzifikácii zdrojov na výrobu energií a nezávislosti na dovoze palív z nestabilných svetových regiónov.
• Význam obnoviteľných zdrojov energie bude vzhľadom na rast cien ropy a zníženie jej vyťažiteľných zásob ďalej stúpať. Vo veternej energii sa skrýva veľký potenciál, ktorý je na Slovensku výrazne podceňovaný. Slovenská republika podľa množstva presných lokálnych veterných meraní rôznych zainteresovaných organizácií má dostatočný potenciál, ktorý sa však zatiaľ využíva len okrajovo. Na základe kvalifikovanej kalkulácie je možné povedať, že využiteľný potenciál Slovenska (pri zohľadnení prísnych limitov ako sú napr. chránené oblasti, možnosti elektrickej infraštruktúry, dostatočné odstupy od obývaných území) je v najbližších rokoch približne 600 MW inštalovaného výkonu, čo sa rovná približne 1300 GWh vyprodukovanej elektriny ročne. S dynamicky sa vyvíjajúcou technológiou veterných turbín sa tento potenciál môže reálna zvýšiť až na 1200 MW inštalovaného výkonu.
• Svetový fond na ochranu prírody (WWF) ako i napr. Britská kráľovská spoločnosť pre ochranu vtákov a iné známe organizácie zamerané na ochranu prírody veternú energiu podporujú, pretože neznamená závažné ohrozenie pre zver či vtáky žijúce v ich blízkosti. Seriózny projekt veterného parku by mal medzi iným obsahovať ornitologické pozorovanie od renomovanej inštitúcie, ktoré dokázateľne zistí výskyt vtákov a zadefinuje potenciálne hrozby. Oveľa väčšou hrozbou je globálna zmena klímy, v dôsledku ktorej bude dochádzať k strate prirodzených biotopov. Toto riziko pomáhajú veterné elektrárne efektívne znižovať.
• Veterná energia je rýchlym a efektívnym riešením pre potenciálny hroziaci nedostatok elektriny na Slovensku. Slovensko musí v priebehu niekoľkých rokov odstaviť veľké výrobné kapacity. Veternú elektráreň je pritom možné postaviť do 6 mesiacov od jej dodania.
• Investícia do veterného parku tiež predstavuje podporu národnej a lokálnej ekonomike. Priemerný park z 10 turbínami stojí približne 900 miliónov Sk, z čoho asi 25% ide do lokálnej ekonomiky (stavebné práce a pod.). Okrem týchto počiatočných investícií získavajú na výstavbe parku aj všetky dotknuté obce, ktorým plynie do rozpočtu od prevádzkovateľa pravidelný príjem z inštalovaného výkonu a prenájmu pozemkov a ktorým sa poskytne nepriama pomoc pri modernizácii a údržbe lokálnej infraštruktúry. Samozrejmosťou je tiež tvorba nových pracovných miest potrebných na údržbu a prevádzkovanie veterného parku.
• Vývojom technológie veterné turbíny už nepredstavujú ani žiaden problém z pohľadu emisií hluku. Kalkulácia produkovaného hluku je vedecky dokázateľná a vhodným umiestnením veternej elektrárne hluk nepredstavuje žiadnu hrozbu. Jediným sporným momentom zostáva najmä vplyv veternej elektrárne na scenériu krajiny, čo je však veľmi subjektívna otázka. To, že sú turbíny vidieť ešte neznamená, že krajinu ničia. Navyše, seriózne projektu sa citlivo plánujú s ohľadom na ráz okolitej krajiny. V tomto ohľade možno skonštatovať, že „zlá“ nie je veterná energia, „zlým“ môže byť iba nesprávne naprojektovaný veterný park.
• Veterná energia je tiež ekonomicky efektívnym zdrojom energie. Toto tvrdenie platí najmä s ohľadom na neustále rastúce ceny ropy, pričom vzhľadom na situáciu s dopytom a dostupnými náleziskami sa z tohto rastu stáva dlhodobý trend. Treba si uvedomiť, že po inštalácii technológie beží veterná elektráreň pomocou zdroja, ktorý je úplne zadarmo. Ak však bude rásť cena ropy rovnako ako v ostatných rokoch, približne do desiatich rokov by sa náklady na vyrobenú kWh z tradičných zdrojov mohli vyrovnať tej, ktorá je vyrobená z vetra. Podľa serióznych kalkulácií je navyše veterná energia už teraz podstatne lacnejšia v porovnaní s konvenčnými elektrárňami, ak sa do konečnej ceny elektriny z tradičných zdrojov zarátajú aj náklady na obnovu životného prostredia a na ostatné externality. Cena elektriny v súčasnosti tak vôbec neodzrkadľuje skutočné náklady na jej výrobu (najmä s ohľadom na dopady na životné prostredie) a podľa odborných odhadov napr. v rámci projektu ExternE financovaného Európskou komisiou by takéto externé náklady mali konečnú cenu elektriny z uhlia zdvojnásobiť resp. z plynu zvýšiť o 30%. Veterná energia je navyše už dnes jednoznačne najlacnejšou formou získavania elektrickej energie spomedzi všetkých OZE.

---

2. Ako sa pripravuje veterný park?

Výberu vhodnej lokality na umiestnenie veternej elektrárne predchádza podrobná analýza vytipovaného územia z pohľadu možných vplyvov na životné prostredie. Potrebné je predbežne analyzovať aspekty ako možná prítomnosť okolitých chránených území a pásiem, vodných tokov a plôch, lesných celkov, obytných zón. Nemenej dôležitým je analyzovať lokalitu z pohľadu možných vplyvov na vtákov, netopierov, scenériu a krajinný obraz, dopravnú dostupnosť či umiestnenie veterných elektrární z pohľadu letovej prevádzky.

Ďalším dôležitým faktorom je samozrejme veternosť lokality, ktorá sa vyhodnocuje na základe dlhodobých meraní v dostatočnej výške. Po meraní nasleduje kalkulácia očakávanej produkcie elektriny a vyhodnotenie efektívnosti veterného parku na základe konkrétnych nákladov výstavby a prevádzky.

Každý projekt musí prejsť komplikovaným posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré si vyžaduje platná legislatíva. V tejto fáze sa pripravuje množstvo analýz a štúdií vrátane hlukovej štúdie, krajinárskej štúdie a analýzy viditeľnosti. Súčasťou prípravnej fázy každého projektu je tiež pozorovanie vtákov resp. netopierov v danej lokalite nezávislou inštitúciou (najmä z pohľadu ich letových koridorov, výskytu ohrozených druhov atď.).

Samozrejmosťou je, že by mal mať každý projekt podporu miestnych obyvateľov. Dobrý investor sa preto vždy snaží o vytvorenie dlhodobého partnerstva s miestnou komunitou a lokálnou resp. regionálnou samosprávou. Dôležitým krokom v prípravnej fáze je príprava podmienok pre pripojenie veterného parku do distribučnej sústavy a činnosti spojené s riešením pripojenia a vyvedenia vyrobenej elektriny.

Po ukončení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie musí každý projekt ako každá iná stavba prejsť fázou územného a stavebného konania. Po udelení stavebného povolenia je možné začať so samotnou výstavbou.

---

3. Aké technické parametre majú veterné elektrárne a ktorí sú najznámejší výrobcovia vo svete?

V súčasnosti sa vo vnútrozemských podmienkach používajú moderné veterné elektrárne s inštalovaným výkonom od 1 – 2,5 MW. Priemerná súčasná veterná elektráreň má inštalovaný výkon 2,0 MW, výšku uchytenia rotora približne 100 m a dĺžku listu približne 45 m.

Medzi najznámejších výrobcov patria:
       Vestas (Dánsko)
       Enercon (Nemecko)
       Siemens (Nemecko)
       Gamesa (Španielsko)
       General Electric (USA)

---

4. Kde v Európe a vo svete sa veternej energii najviac darí a prečo?

Využívanie veternej energie v Európskej únii každým rokom výrazne rastie, v roku 2007 EÚ dosiahla nárast kapacít o 18% s celkovým inštalovaným výkonom 56 535 MW. Tento objem ušetrí krajinám EÚ ročnú produkciu 90 miliónov CO₂ a vyprodukuje 119 TWh elektrickej energie čo predstavuje 3,7% spotreby únie alebo pokrytie spotreby približne 30 miliónov Európanov.
Najväčší rozvoj využívania veternej energie v Európskej únii zažíva Nemecko (22 247 MW), Španielsko (15 145 MW) či Dánsko (3 125 MW). Výborne sa veternej energii darí aj v Portugalsku, Veľkej Británii, Francúzsku a Taliansku. Z nových členov zažíva rozmach využitia vetra najmä Poľsko (276 MW), Česká republika (117 MW), Bulharsko (70 MW) či Maďarsko (65 MW). Žiaľ, v porovnaní so svojimi susedmi Slovenská republika výrazne zaostáva (inštalovaný výkon ku koncu roka 2007 na úrovni 5 MW), keď nás predbehli aj krajiny ako Ukrajina (89 MW) či Rumunsko (8 MW).
Využitie veternej energie nie je doménou iba európskych krajín. Veľký rozvoj zažíva v súčasnosti aj USA, Čína, India či Kanada. Celkový inštalovaný výkon vo svete už presiahol 100 000 MW s odhadovaným rastom do 2012 na úrovni 240 000 MW.
Podstatným predpokladom pre rast využívania veternej energie je stabilná legislatíva definujúca podmienky podnikania s obnoviteľným zdrojmi. V zmysle rôznych štúdií sa najviac osvedčila schéma fixných výkupných taríf za vyrobenú elektrinu definovaná zákonom na dlhšie obdobie (13-15 rokov). Takto to funguje napr. v Nemecku, Španielsku ale aj v     Českej republike.

---

5. Aké sú možnosti využitia veternej energie na Slovensku?

Slovensko má dobrý potenciál využitia vetra na úrovni priemernej veternej krajiny EÚ. Na základe doterajších veterných meraní a skúseností členov združenia je možné odhadnúť reálne využiteľný potenciál veternej energie na Slovensku v najbližších rokoch v objeme približne 600 MW inštalovaného výkonu, ktorý sa môže postarať o výrobu 1,300 terrawatthodiny elektrickej energie. Na Slovensku s jeho veterným potenciálom je pritom možné využívať veternú elektráreň aj viac ako 2000 hodín ročne. Perspektívne tak môžu veterné turbíny produkovať približne 3% z celkovej spotrebovanej elektriny v SR. Takýto objem by nemal pri postupnom nabiehaní inštalovaných kapacít robiť problémy ani distribučnej a prenosovej sústave z pohľadu regulácie sietí.
Z veternej energie by sa v horizonte 5-6 rokov mohla produkovať elektrina pre približne 600 000 slovenských domácností. Vzhľadom na zvyšujúci sa inštalovaný výkon veterných elektrární a neustále zlepšovanie efektívnosti technológií možno neskôr predpokladať nárast inštalovaného výkonu nad 1000 MW.
Všetky odhady pritom berú do úvahy prísne limity umiestňovania veterných elektrární a etické zásady ako napr. žiadne veterné elektrárne do chránených území, dostatočné odstupy od obytných zón či povinný monitoring vtákov a netopierov. Združenie pre veternú energiu Slovenska prijalo v tejto oblasti prísne samoregulačné zásady, ktoré akceptovali všetci členovia.

---

6. Sú veterné elektrárne efektívne a oplatí sa vyrábať elektrinu týmto spôsobom?

Veterné elektrárne sú vyzretou, nesporne efektívnou technológiou a patria tiež medzi najefektívnejšie obnoviteľné zdroje energie. V slovenských podmienkach vyrábajú elektrinu približne 70% z roku (samozrejme nie vždy s plným výkonom). Výhodou je tiež, že veterné elektrárne približne 80% celkovej ročnej kapacity elektriny vyrobia v jesennom a zimnom období, keď je aj najvyššia spotreba a približne 20% v letnom období, keď je spotreba nižšia.
Keďže veterná elektráreň kvôli variabilite vetra produkuje rôzne množstvo elektriny (raz vyrába plný výkon so svojej max. kapacity, inokedy menej ako plný výkon), používa sa ako ukazovateľ priemerná hodnota z maximálneho možného výkonu za rok. V priemere tak veterná elektráreň na Slovensku produkuje približne viac ako 2000 plnovýkonových hodín ročne, čo predstavuje približne 26% maximálneho ročného výkonu.
Pre zaujímavosť, v slovenských podmienkach je návratnosť investície do veternej elektrárne približne okolo 10 rokov, čo je v odvetví energetiky veľmi slušný výsledok.

---

7. Neminie sa na výrobu veternej elektrárne viac energie ako ona sama za svoju životnosť vyrobí?

Určite nie. Energetická návratnosť (Energy pay-back time) t.j. množstvo energie, ktoré musí zariadenie vyrobiť počas svojej životnosti, aby „pokrylo“ energiu vynaloženú na jeho výrobu, inštaláciu, údržbu a likvidáciu v rámci celého životného cyklu sa v závislosti od typu turbíny a veterného potenciálu príslušnej lokality pohybuje rozsahu v 3-8 mesiacov. Tomu potom zodpovedá aj pomerne vysoký Energy Return Factor, t.j. koľkokrát viac energie sa vyrobí daným zariadením, v porovnaní s energiou vynaloženou na jeho výrobu, inštaláciu, údržbu a likvidáciu zariadenia počas celej doby životnosti.

---

8. Aké sú základné výhody výroby elektriny z vetra a prečo by sme veterné elektrárne mali využívať aj na Slovensku?

Výhod ma veterná energia veľkou množstvo Základnou premisou je však, aby bola veterná elektráreň umiestnená na vhodnom mieste a vznikla poctivým plánovaním.
Veterné elektrárne sú v prvom rade ekologické. Vietor ako primárny zdroj energie netreba ťažiť ani prepravovať na miesto spracovania alebo energetického využitia.
Pri výrobe elektriny z vetra sa samozrejme neprodukujú žiadne skleníkové plyny ani odpady. Priemerná veterná elektráreň s inštalovaným výkonom 2 MW v slovenských podmienkach vyrobí približne 4,0 až 4,5 miliónov kWh čistej elektriny ročne, čo predstavuje ušetrenie nasledujúceho množstva emisií (ak by sa rovnaké množstvo vyrobilo v tradičných elektrárňach):
      3 680 ton CO₂
      3,90 ton ekvivalentu SO₂
      2,2 ton SO₂
      2,45 ton NOx
      118,68 kg prachu a popolčeka
Veterné elektrárne zanechávajú len malé množstvo recyklovateľných odpadov zo samotných technologických zariadení – veterných turbín, zanedbateľné najmä v porovnaní s niektorými používanými tradičnými energetickými zdrojmi.
Dôležitou výhodou veternej energie je, že vietor je domáci zdroj, za ktorý nemusí Slovensko nikomu platiť. Je to teda domáci zdroj, ktorý nás nič nestojí, nik nám ho nezoberie a nie sme tak závislí na jeho dodávke najmä z nestabilných regiónov podobne ako je to pri iných tradičných zdrojoch energie. Treba si tiež uvedomiť, že vietor tým, že je zadarmo, je nezávislý od neustáleho vysokého rastu ceny zdrojov energie.

---

9. Je možné využívať veternú energiu aj v malom, pre domácnosť či zásobovanie rodinného domu?

Áno, určite je možné a v západnej Európe ale aj v USA či Kanade veľmi rozšírené. Úplne bežne je možné poháňať elektrinou z vetra napr. vodné čerpadlo, či vo vhodnej veternej lokalite aj spotrebu celej domácnosti. Už aj na Slovensku či v Čechách ponúkajú súkromné spoločnosti takéto malé veterné elektrárne.

---

10. Koľko veterných elektrární sa na Slovensku v súčasnosti prevádzkuje?

Dnes je na rozdiel od ostatných krajín Európskej únie Slovensko vo využívaní veternej energie úplne na začiatku. V súčasnosti sa u nás prevádzkuje iba 5 veterných elektrární (4 v obci Cerová a 1 pri meste Myjava). Aj z toho vyplýva, že naše skúsenosti s veternou energiou sú pomerne malé. Jednoducho u nás chýba štandardný „európsky“ projekt s najmodernejšou technológiou, ktorý by mohol slúžiť ako príklad vhodného využitia veternej energie.

---

11. Blackout - bol kolaps elektrizačných sietí v roku 2006 spôsobený veternými elektrárňami?

Podľa funkcionárov Ministerstva Hospodárstva SR a slovenského dispečéra SEPS áno. Podľa oficiálnej správy o výpadku dodávky prúdu z 5. novembra, to bol práve distribútor a dispečer E.ON, ktorý nezvládol plánované odpojenie vetvy 380kV vedenia. To, že v severnej časti Nemecka boli práve dobré veterné podmienky a veterné parky dodávali do siete plný výkon, bol len podružný činiteľ. E.ON mal túto skutočnosť zohľadniť a z pozície dispečera podniknúť patričné kroky. Za stabilitu siete nezodpovedajú výrobcovia elektriny, ale dispečer.