Veterná energia na Slovensku
Slovenská republika ako členská krajina EÚ je povinná v rámci svojich záväzkov prispievať k zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkových zdrojoch. Majú sa tak znížiť negatívne dopady na životné prostredie, obrovská závislosť Európskej únie na importe fosílnych palív a zraniteľnosť pri fluktuácii cien energií. Cieľom je tiež zamedziť ekonomickému šoku v budúcnosti, keď kvôli klesajúcim zásobám fosílnych palív budú ich ceny prudko narastať. V zmysle týchto priorít a legislatívy EÚ je každá členská krajina povinná definovať svoje vlastné národné ciele v oblasti využívania OZE. Vo všeobecnosti je teda možné konštatovať, že využívanie obnoviteľných zdrojov energie je prioritou pre viaceré európske a národné strategické dokumenty.
EU si vytýčila cieľ, aby sa do roku 2010 obnoviteľnými zdrojmi energie zabezpečovalo 21% výroby elektrickej energie. Tento cieľ bol formulovaný v smernici 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá vytýčila aj ciele pre jednotlivé členské štáty. V tejto smernici sa ďalej uvádza, že členské štáty musia zabezpečiť lepšie možnosti pripojenia siete pre generátory obnoviteľnej energie, skrátiť a zjednodušiť postupy pri vydávaní povolení a vytvoriť systém záruk pôvodu.
Slovensko má v akte o podmienkach pristúpenia Slovenska do EU a o úpravách zmlúv v kapitole 12 Energetika stanovený národný indikatívny cieľ výroby elektriny z OZE na celkovej spotrebe energii na úrovní 31% do roku 2010. Tento cieľ je podporený aj zámerom zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovej výrobe energie, ktorý je definovaný aj v Stratégii vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR z roku 2007.
V rámci najnovšieho energetického balíčka Európskej únie z januára 2008 je plánovaná ešte väčšia politická podpora obnoviteľným zdrojom energie. Jarný summit hláv štátov a vlád EÚ sa uzniesol zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebovanej energii na 20% do roku 2020.
Záväzok Slovenskej republiky by mal podľa návrhu príslušnej smernice EÚ do roku 2020 predstavovať ambiciózny cieľ na úrovni 14%. Je potrebné zdôrazniť, že SR podľa v súčasnosti dostupných informácií svoj indikatívny cieľ ani zďaleka nedosahuje. Znamená to radikálne zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov zo súčasnej úrovne približne 6%. Ak sa chceme reálne priblížiť k plneniu tohto cieľ a vyhnúť sa prípadným sankciám zo strany EU, je nevyhnutné využívať všetky dostupné a ekonomicky a environmentálne vhodné spôsoby výroby elektriny z obnoviteľných energetických zdrojov, medzi ktoré patrí aj využívanie energie vetra.
Veterná energia v Európskej únii a vo svete
Veterná energia zažila v EÚ spomedzi celého spektra obnoviteľných zdrojov energií v poslednej dekáde najprudší rozmach. Spolu s energiou solárnou sa radí k technológiám OZE "druhej generácie“. Tým, že doplnila známe zdroje využívajúce biomasu, geotermálnu a vodnú energiu prispela absolútne rozhodujúcou mierou k tomu, že využívanie OZE malo počas poslednej dekády vzrastajúcu tendenciu.Využívanie veternej energie v Európskej únii každým rokom výrazne rastie, v roku 2007 EÚ dosiahol nárast kapacít o 18% s celkovým inštalovaným výkonom 56 535 MW. Tento objem ušetrí krajinám EÚ ročnú produkciu 90 miliónov CO2 a vyprodukuje 119 TWh elektrickej energie čo predstavuje 3,7% spotreby únie alebo pokrytie spotreby približne 30 miliónov Európanov.
Veterná energia je v EÚ od roku 2000 jedným z najúspešnejším energetickým zdrojom. Od roku 2000 sa v únii inštalovala 158 000 MW nových energetických kapacít s nasledovným podrobnejším delením: 88 000 MW z plynu, 47 000 MW z vetra, 9 600 MW z uhlia, 4 200 MW z ropy, 3 100 z vody, 1 700 MW z biomasy a 1 200 MW z jadrovej energie.
Je dôležité zdôrazniť, že veternú energiu úspešne využívajú a ďalej podporujú aj krajiny s veľmi podobnými prírodnými podmienkami a charakteristikami ako má Slovensko. Drvivá väčšina tejto technológie je pritom využívaná starými členskými krajinami a vo vnútrozemských podmienkach (podiel vnútrozemských inštalácií oproti projektom na mori je približne 90:10). Krajiny ako Nemecko, Dánsko, Španielsko či Veľká Británia si stavajú ďalšie ambiciózne ciele pre rozvoj veternej energie. Len pre zaujímavosť, keď dodacia lehota veľkých európskych výrobcov veterných elektrární bola pred tromi rokmi do 6 mesiacov, dnes kvôli obrovskému dopytu nie sú schopní dodať veternú elektráreň skôr ako do 18 až 24 mesiacov.
Noví členovia EÚ však vďaka prijatej legislatíve zaznamenávajú tiež nárast inštalovaného výkonu veternej energie. Za rok 2007 sa inštalovaná kapacita v týchto krajinách zvýšila o 60%, keď najväčší rozmach zaznamenalo Poľsko (celková kapacita 276 MW. Pozadu nezostáva ani Česká republika (117 MW), Bulharsko (70 MW) či Maďarsko (65 MW). Tento rozvoj je podporený predovšetkým proekologicky orientovanou legislatívou so stabilnými podnikateľskými podmienkami a jasnými pravidlami. Žiaľ, v porovnaní so svojimi susedmi Slovenská republika výrazne zaostáva (inštalovaný výkon ku koncu roka 2007 na úrovni 5 MW), keď nás predbehli aj krajiny ako Ukrajina (89 MW) či Rumunsko (8 MW).
